Archív projektov - rok 2009

Migrácia v Slovenskej republike po vstupe do EÚ (2004-2008)

Spolupráca na projekte IOM

Donor: Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín MV SR

 

Riešiteľ projektu: Medzinárodná organizácia pre migráciu Bratislava  

 

Medzinárodná organizácia pre migráciu v Bratislave vypracovala projekt "Migrácia v Slovenskej republike po vstupe do EÚ (2004-2008) - analýza migračných trendov a postojov verejnosti k otázkam migrácie a integrácie cudzincov."

 

S ohľadom na rastúci tlak na prípravu a formuláciu migračných politík v Slovenskej republike bolo cieľom predkladaného projektu poskytnúť komplexné a aktuálne informácie a  kvalifikované údaje o vývoji, trendoch a dopade  medzinárodnej migrácie po vstupe SR do Európskej únie  so špecifickým zameraním na analýzu postojov verejnosti k migrácii a integrácii migrantov.

 

Projekt bol rozdelený do dvoch výskumných komponentov. V rámci prvého komponentu analyzoval Dr. Boris Divínsky legálnu a nelegálnu migráciu, pracovnú imigráciu a emigráciu a naturalizáciu za obdobie 2004 - 2008. Druhou projektovou aktivitou bola realizácia výskumu verejnej mienky "Postoje verejnosti k migrantom a zahraničnej migrácii v SR so špecifickým zameraním na integráciu a zamestnávanie migrantov v SR." Výskum verejnej mienky, fokusové skupiny a organizáciu semi-štrukturovaných rozhovorov zabezpečoval CVEK, vedúcim výskumného teamu bol Dr. Michal Vašečka.

 

Výsledkom reprezentatívneho kvantitatívneho výskumu, fókusových skupín a semi-štrukturovaných rozhovorov je kniha Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v SR. Tá ponúka široký pohľad na rôzne aspekty zahraničnej migrácie na Slovensku a v mnohých ohľadoch prináša nové informácie o téme, ktorá na Slovensku nebola po roku 1989 skúmaná intenzívne a do hĺbky. Použité výskumné metódy pomohli spoznať názory populácie Slovenska na cudzincov a otázky migrácie, bližšie pomenovať obavy z migrácie, očakávania vo vzťahu k vláde a štátnej správe, ale aj odhaliť kultúrne pozadie postojov vo vzťahu k cudzincom a migrácii. Výskum priniesol viaceré poznatky, ktoré posúvajú poznanie o rôznych aspektoch migračných pohybov na Slovensku dopredu. Postoje k cudzincom a ich prípadnej migrácii sú najvýznamnejšie ovplyvňované pretrvávaním predsudkom vo vzťahu k nim, celkovo menšími kontaktmi s cudzincami ako vo väčšine iných krajín EÚ, zamieňaním cudzincov a azylantov,  ako aj percepciou obyvateľov Slovenska o vlastnej chudobe a nemožnosti „postarať sa“ o iných. Napriek prevažne dobrým skúsenostiam s cudzincami žijúcimi na Slovensku väčšina respondentov odmieta zvyšovanie počtu cudzincov v krajine. Dôležitým aspektom je i silná etnizácia verejného priestoru a ochrana „jadrovej“ skupiny, ktorá je silne etnizovaná - namiesto delenia na občanov a ne-občanov je z dát zrejmé delenie na Slovákov, ne-Slovákov a ne-občanov. 

 

Knihu Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v SR možno stiahnuť tu

Kvalitný výskum - podmienka úspešnej integrácie

Spolupráca na projekte Ústavu verejnej politiky FSEV UK

Donor: Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín MV SR

 

 

Riešiteľ projektu: Ústav verejnej politiky FSEV UK  

 

Partner: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť

 

Obdobie: Január - December 2009 

 

Projekt Kvalitný výskum - podmienka úspešnej integrácie bol podporený  z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín MV SR, z všeobecného programu "Solidarita a riadenie migračných tokov".

 

Hlavným cieľom projektu bolo skvalitniť tvorbu integračnej politiky vychádzajúcej z odborných aktuálnych informácií o stave migrácie v SR, jej trendoch, príležitostiach a prekážkach identifikovaných expertmi na základe výskumu a skúseností iných krajín.

 

Výskumné aktivity sa zamerali najmä na absentujúce resp. nedostatočne pokryté oblasti výskumu integračnej politiky a legálnej migrácie. Súčasťou ich realizácie bol návrh na riešenie situácie na všetkých úrovniach, t.j. od tvorby strategickým materiálov a politík, cez ich implementáciu až po ich hodnotenie a monitoring.

Projekt pracoval s kvalitatívnymi i kvantitatívnymi prístupmi, využíval sekundárnu analýzu dát, obsahovú analýzu dokumentov a spracovanie odbornej literatúry vo výskumnej oblasti.

 

Pre naplnenie tohto cieľa sa vykonalo deväť aktivít, ktoré na seba komplementárne nadväzovali:
1. Komparatívny výskum integračných politík v iných štátoch so zameraním na riadenú migráciu;
2. Návrh nových indikátorov s cieľom skvalitniť hodnotenie a vývoj jednotlivých opatrní integračnej politiky;
3. Analýza pôsobenia jednotlivých aktérov v rámci integračnej politiky;
4. Kvalitatívny výskum zameraný na skúsenosti legálnych migrantov s integráciou v SR;
5. Analýza úrovne integrácie jednotlivých skupín legálnych migrantov;
6. Súhrnná analýza slabých a silných stránok integračnej politiky v SR;
7. Výskum v oblasti relevantnosti a vzájomnej prepojenosti medzi integračnými politikami a štátnou politikou v oblasti sociálnej inklúzie zameranej na pôvodné menšiny a marginalizované skupiny;
8. Vytvorenie prierezovej publikácie zhrňujúcej zistenia výskumných aktivít spolu s odporúčaniami na zmeny;
9. Seminár o výskumných zisteniach v oblasti integračnej politiky, spojený s prezentáciou publikácie uvedenej v aktivite č.7.

 

Výskumné otázky projektu:
1. Ako je chápaná integrácia migrantov v Slovenskej republike? Ako ju chápe tzv. väčšinová spoločnosť? Ako ju chápu migranti? Ako ju chápu policy-makers?
2. Do akej miery je integrácia, jej šírka a hĺbka ovplyvnená získavaním občianskych, politických  sociálnych práv migrantmi?    
3. Aký je cieľ integračných politík? Aký je cieľ implicitný a aký je explicitný cieľ integračných politík? Existujú skryté ciele, resp. ciele determinované štrukturálnymi podmienkami?
4. Ako sú tvorené integračné politiky?
5. Kto sú aktéri tvorby integračnej politiky? Zasahujú do tvorby integračnej politiky aj aktéri nevládny ako zamestnávatelia, univerzity, občiansky sektor? 
6. Sú integračné politiky efektívne?
7. Sú integračné politiky relevantné?
8. Sú integračné politiky udržateľné?
9. Sú integračné politiky účinné? 
10. Sú integračné politiky vplyvné?
11. Sú politiky konzistentné? Sledujú politiky konzistentne public-policy cycle?
12. Sú politiky vyhodnocované a je ich možné vyhodnocovať? Pri vyhodnocovaní sú vypracovávané cost-benefit analýzy?
13. Sú politiky prepojené inklúzie, integrácie a migračné politiky prepojené? V čom a ako sú prepojené? Je prepojenosť filozofická, koncepčná, alebo inštitucionálna?
14. Sú integračné politiky harmonizované s politikami, cieľmi a problémami EU? Ak áno, v čom? Reflektujú integračné politiky dlhodobé populačné projekcie?
15. Ktorí z aktérov integračnej politiky sú úspešní a prečo je tomu tak?
16. Aký je pohľad samotných migrantov na integračnú politiku v Slovenskej republike?
17. Je a môže byť politika integrácie v Slovenskej republike efektívna vzhľadom na očakávania migrantov?
18. Sú medzi skupinami, na ktoré je integračná politika zameraná, rozdiely? Je to reflektované v integračnej politike? Ak nie, do akej miery a akými spôsobmi by to malo byť reflektované?
19. Ako prežívajú jednotlivci proces integrácie?

 

Na záverečnej publikácii projektu "Integrácia migrantov - vieme čo chceme? Politiky integrácie v Slovenskej republike v komparatívnej perspektíve" sa podieľalo 16 autorov: 

Zuzana Bargerová, 

Lucia Bezáková, 

Peter Brnula, 

Michal Cenker, 

Elena Gallová-Kriglerová, 

Alena Chudžíková, 

Marek Harakaľ, 

Daniela Jankelová, 

Judit Kontseková, 

Ctibor Košťál, 

Ľudmila Malíková,

Juraj Mišina,

TerezaModráková, 

Alexandra Suchalová, 

Michal Vašečka, 

Robert Žitňanský.

Knihu vydal Ústav verejnej politiky Univerzity Komenského koncom roku 2009 s podporou Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Integrácia detí príslušníkov tretích krajín do vzdelávacieho systému

Výskum bariér integrácie

Donor: Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín; súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov; Ministerstvo vnútra SR 

Partner: Nadácia Milana Šimečku

 

Obdobie: Apríl - December 2009 

 

Centrum pre výskum etnicity a kultúry v partnerstve s Nadáciou Milana Šimečku realizovalo od apríla 2009 projekt Integrácia detí príslušníkov tretích krajín do vzdelávacieho systému. Projekt nadväzoval na pozitívne opatrenia realizované v oblasti vzdelávania pri integrácii detí štátnych príslušníkov tretích krajín a obohacoval ich inovatívnymi metódami, ktoré zabezpečia ich plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.

 

Medzi prínosy projektu patria: 

1. Výskum bariér integrácie týchto detí do školského systému;

2. Vytvorenie a experimentálne testovanie inovatívnych nástrojov integrácie;

3. Otvorenie verejnej diskusie o problémoch detí migrantov;

4. Otvorenie verejnej diskusie o potrebách zmien vo vzdelávacej politike.

 

Naplnením cieľov projektu vznikol súbor odporúčaní pre vzdelávaciu politiku a súbor integračných nástrojov využiteľných vo vzdelávacej praxi. Zistenia a odporúčania projektu majú napomôcť tvorcom verejných politík upraviť legislatívu na zaručenie efektívnejšej integrácie detí štátnych príslušníkov tretích krajín a učiteľom majú poskytnúť návody, techniky a aktivity aplikovateľné priamo vo výučbe na integráciu týchto detí v prostredí triedy, školy a miestnej komunity. Využitím participatívnej metodológie výskumu a aplikáciou získaných poznatkov do praxe má projekt ambíciu pozitívne ovplyvniť  integráciu detí štátnych príslušníkov tretích krajín do majoritného prostredia.

 

Závery výskumu možno stiahnuť tu

 

Ďalším výstupom projektu je knižná publikácia, ktorú si môžete stiahnuť tu.

 

RAXEN 10

FRA Network

Zadávateľ: European Union Agency for Fundamental Rights (FRA)

 

Obdobie: Január 2009 - December 2009  

 

V roku 2009 pokračoval CVEK v spolupráci s iniciatívou Ľudia proti rasizmu v práci na monitorovaní prejavov rasizmu a xenofóbie v Slovenskej republike. Európska sieť proti rasizmu a xenofóbii (RAXEN) bola založená Európskym monitorovacím centrom rasizmu a xenofóbie (EUMC), ktoré je v súčasnosti pretransformované na European Union Agency for Fundamental Rights (FRA). Hlavnou úlohou je poskytovať orgánom Európskej únie a jej členom objektívne, spoľahlivé a vzájomne porovnateľné informácie o rasizme, xenofóbii, antisemitizme a tak napomáhať relevantným aktérom naformulovať účinné opatrenia pre boj s rasizmom a xenofóbiou.

 

Sieť RAXEN pozostáva z 25 národných skupín, v každej členskej krajine Európskej únie funguje jedna národná skupina. Národné skupiny sú partnerom FRA, prostredníctvom ktorých FRA získava potrebné informácie a údaje na národnej úrovni. Centrum pre výskum etnicity a kultúry v spolupráci s organizáciou Ľudia proti rasizmu tvoria národnú skupinu za Slovenskú republiku. Jednotlivé národné skupiny plnia úlohy stanovené FRA, zbierajú informácie a štatistické údaje o rôznych aktivitách v oblasti boja proti rasizmu a xenofóbii, vypracúvajú správy o celkovej situácii v jednotlivých krajinách a tiež správy o rasizme a xenofóbii v špecifických oblastiach (zamestnanosť, vzdelávanie, bývanie, atď.).

 

10. júna 2010 European Agency for Fundamental Rights publikoval FRA Annual Report on Fundamental Rights v roku 2009, na ktorej spolupracoval aj CVEK. Celú správu možno stiahnuť tu 

Letná škola V4 - 8. ročník (2009)

28. júna - 11. júla 2009

Partneri: Willa Decius Association Krakow;

Asociace pro mezinárodní otázky Praha;

Foundation Cracovia Expres Krakow;

EuroRegio Ukraine Kyiv. 

 

Donor: International Visegrad Fund

 

Trvanie: 28. júna - 11. júla 2009 

 

Aj v roku 2009 CVEK spoluorganizoval prestížnu Letnú školu V4 vo Wille Decius v Krakowe. Cieľom už 8. ročníka Letnej školy bolo vytvoriť fórum pre výmenu znalostí a vízií, ako aj vytvoriť alternatívne vzdelávacie prostredie pre mladých ľudí zo strednej a východnej Európy. Program umožňuje oboznámiť sa so súčasnými spoločenskými, kultúrnymi, ekonomickými, politickými a bezpečnostnými otázkami a taktiež poskytuje účastníkom možnosť spoznať sa navzájom a iniciovať medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami.

 

Na programe sa zúčastnilo 47 mladých ľudí (vysokoškolských študentov, absolventov, doktorandov, novinárov, učiteľov a pod.) z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska a Ukrajiny, doplnených o účastníkov z Rumunska, Ruska, Kyrgizstanu a Kosova. Študenti mali možnosť prehĺbiť a vymeniť si navzájom svoje poznatky a skúsenosti o aktuálnych témach, vytvoriť nové priateľstvá a stretnúť sa s poprednými európskymi expertmi.

 

Dr. Michal Vašečka prednášal opätovne na Letnej škole, v roku 2009 na tému "Europeisation of civil society". 

 

Informácie o výberovom procese tu

 

Prihláška tu

 

Slovensko reprezentovalo na 8. ročníku Letnej školy 10 účastníčok/ kov:

Martina Horánska, ESF, Masarykova Univerzita, Brno
Nora Križanová, Stredoeurópska Univerzita, Skalica 

Marta Latináková, Bates College, Lewiston ME 
Jarmila Mikušová,  BISLA, Bratislava
Zuzana Nemethová, FSEV, Univerzita Komenského, Bratislava  
Zuzana Nováková, FSEV, Univerzita Komenského, Bratislava

Ondrej Schütz, FSS, Masarykova Univerzita, Brno 

Viera Slováková, Ekonomická Univerzita, Bratislava 

Barbora Strapatá, Ekonomická Univerzita, Praha 

Zuzana Tóthová, FSS, Masarykova Univerzita, Brno 

 

Fotogaléria z Letnej školy tu

Možnosti multikulturalizmu v procese integrácie tzv. nových menšín (migrantov) do slovenskej spoločnosti

Teoretický a empirický príspevok do diskusie o multikulturalizme na Slovensku

Donor: Blokový grant pre MVO z finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu SR

 

Obdobie: September 2008 - August 2009

 

Od septembra 2008 CVEK realizoval teoreticko - empirický projekt zameraný na možnosti aplikovania teórie multikulturalizmu v slovenskom kontexte. Vychádzajúc z teórie a praxe multikulturalizmu, projekt priniesol pilotný výskum skúmania nových etnických, náboženských a rasových menšín na Slovensku.

 

Prvá, teoretická fáza projektu identifikovala potenciál a bariéry aplikácie multikulturalizmu v procese integrácie nových menšín (migrantov). Druhá, empirická fáza testovala obmedzenia integrácie a mapovala špecifiká slovenského kontextu pri implementácií multikultúrnej politiky. Metodológia použitá v projekte umožnila zároveň identifikovať očakávania príslušníkov nových menšín v možnostiach ich integrácie do majoritných inštitúcií.

 

Projekt posunul existujúce výskumy a navrhuje komplexný teoreticko-empirický model ďalšieho skúmania tejto problematiky. Okrem otvárania akademického diskurzu, výskum tiež priniesol nové dáta o menšinách a prispieva k formulovaniu budúcej verejnej politiky v oblasti integrácie nových menšín.

 

Závery štúdie tu 

 

                                                                          

 

Výskum RVF

Medzinárodný výskumný projekt realizovaný na reprezentatívnej vzorke 100 škôl

Zadávateľ: Rómsky vzdelávací fond, Budapešť

 

Obdobie: Jún 2008 - August 2009

 

Výskum bol realizovaný v spolupráci s Rómskym vzdelávacím fondom. Jeho zámerom bolo analyzovať situáciu v oblasti nadmerného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl pre žiakov s mentálnym postihom. Metodológia výskumu bola vypracovaná Rómskym vzdelávacím fondom a CVEKom v spolupráci s ERRC a EUMAP. Cieľom bolo vytvoriť porovnateľné dáta zo skupiny štúdií troch krajín (t.j. Česká Republika, Srbsko a Slovensko). Výskum pozostával z dvoch hlavných častí.

 

Prvá časť si kládla päť základných cieľov spoločných pre všetky krajiny podieľajúce sa na výskume:

1. Odhadnúť počet rómskych žiakov v systéme špeciálnych škôl

2. Preskúmať možnosti vzdelávania rómskych žiakov zo segregovaných osídlení.

3. Porovnať bežné a zúžené študijné osnovy používané v bežnom a špeciálnom vzdelávaní.

4. Porovnať možnosti pre ďalšie vzdelávanie a dostupné zamestnanie absolventov špeciálneho vzdelávania s možnosťami dostupnými absolventom bežného vzdelávania.

5. Vypracovanie analýzy rentability porovnávajúcej špeciálne a bežné systémy vzdelávania z pohľadu nákladov pre štát.

 

Zatiaľ čo prvá časť výskumu bola navrhnutá pre maximalizovanie porovnateľnosti medzi troma krajinami, druhá časť bola zameraná na vlastnosti vzdelávacieho systému Slovenska, ktoré ho odlišujú od krajín ako Česká Republika či Srbsko. Ciele kladené v druhej časti projektu možno zhrnúť takto:

1. Analyzovať podnety pre zaraďovanie a preraďovanie na špeciálne školy

2. Analyzovať príčiny pretrvávajúceho status quo a záujem relevantných inštitúcií na udržaní súčasného stavu

3. Formulovať odporúčania namierené na odstránenie nadpriemerného zastúpenia Rómov v špeciálnom vzdelávaní.

 

Záverečnú správu z výskumu možno stiahnuť v anglickej verzii tu, v slovenskej verzii tu. 

Antidiscrimination Training Academy

Projekt Willy Decius a CVEK-u pripravený pre poľské NGO

Partner: Willa Decius Krakow

 

Okres: Październik 2008 - Wrześień 2009

 

Akademia to kompleksowy program skierowany do osób pracujących lub współpracujących z polskimi organizacjami pozarządowymi działającymi w obszarze praw człowieka i przeciwdziałania dyskryminacji. Akademia obejmuje intensywne szkolenie trenerskie, a także prezentację nowoczesnych koncepcji i najlepszych praktyk w zakresie przestrzegania praw człowieka. Zajęcia Akademii odbywają się w trybie zjazdowym i trwają od października 2008 r. do września 2009 r. Inauguracja Akademii odbyła się 5 listopada 2008 (zdjęcia tutaj). 

      
Akademia Treningu Antydyskryminacyjnego to autorski i kompleksowy program Stowarzyszenia Willa Decjusza i CVEK-u skierowany do pracowników i współpracowników polskich organizacji pozarządowych. Akademia oferuje intensywne szkolenie trenerskie, a także prezentację nowoczesnych koncepcji i dobrych praktyk w zakresie przestrzegania praw człowieka i przeciwdziałania dyskryminacji. Program pracowni wrażliwości kulturowej przygotowuje do pracy w społeczeństwie wielokulturowym, prowadzenia treningów antydyskryminacyjnych oraz szkoleń wrażliwości i kompetencji międzykulturowych. Od października 2008 roku do września 2009 roku trwa pierwsza edycja Akademii, zapewniająca profesjonalne szkolenie trenerskie i aktualną wiedzę z wybranych obszarów praw człowieka i przeciwdziałania dyskryminacji.

 

Całość kursu to 10 intensywnych kilkudniowych zjazdów obejmujących łącznie 340 godzin dydaktycznych, w tym 250-godzinne szkolenie trenerskie. Po serii warsztatów, wykładów, dyskusji i zadań praktycznych uczestnicy tworzą program własnych szkoleń dyplomowych i w dwuosobowych zespołach przeprowadzają warsztaty w swoich lokalnych społecznościach (czerwiec 2009). Doświadczeni trenerzy - superwizorzy Akademii, dokonują oceny pracy absolwentów, przekazują rekomendacje i wskazówki do dalszego planowania rozwoju. Po wakacyjnej przerwie studenci i studentki spotykają się na sesji ewaluacyjnej i otrzymują dyplomy ukończenia Akademii (wrzesień 2009).

 

Program inauguracji tutaj.