CVEK vydal novú knihu s názvom „Škola pre všetkých? Inkluzívnosť opatrení vo vzťahu k rómskym deťom.“
Elena Gallová-Kriglerová a Alena Chudžíková sa v dňoch 07.-10. 02. 2013 ako spolulektorky zúčastnili tréningu pre učiteľov o vzdelávaní detí cudzincov, ktoré organizovala Nadácia Milana Šimečku.
CVEK vydal ďalšie číslo kritického štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku.
CVEK hľadá od januára 2013 stážistov / stážistky. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 16. decembra 2012.
CVEK hľadá základné školy pre spoluprácu pri projekte Škola ako komunita s cieľom podporiť potenciál škôl, ktoré majú záujem o zavádzanie inkluzívneho vzdelávania a zlepšovanie sociálnej klímy v škole.
CVEK vydal ďalšie číslo kritického štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku.
Elena Gallová-Kriglerová a Tina Gažovičová sa v dňoch 11.-14. 10. 2012 ako spolu-lektorky zúčastnili tréningu pre učiteľov o vzdelávaní detí cudzincov, ktoré organizovala Nadácia Milana Šimečku.
Mesto Martin prijalo "Rámcovú stratégiu integrácie cudzincov žijúcich v meste Martin", ktorú vypracovali v rámci spolupráce s CVEKom
Jarmila Lajčáková sa zúčastnila v dňoch 14.-15.9.2012 v European Centre for Minority Issues vo Flensburgu workshopu Autonomy Arrangements in the World
Vyhlásenie k pozícii policajného prezidenta Tibora Gašpara voči pripravovanému zastrašovaniu rómskych obyvateľov Krásnohorského Podhradia.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry vydalo stanovisko k pilierom prístupu k rómskym komunitám predstaveným novovymenovaným vládnych splnomocnencom pre túto oblasť Petrom Pollákom dňa 18. Septembra 2012.
CVEK hľadá od októbra stážistov/ stážistky. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 27. septembra.
CVEK vydal nové číslo kritického štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku.
CVEK vydal v poradí už tretí bulletin zameraný na tému integrácie cudzincov na lokálnej úrovni.
Vyšla výskumná správa pod názvom Verejná mienka v oblasti pravovicového extrémizmu, ktorá sumarizuje výsledky výskumu realizovaného CVEKom v spolupráci s OSF v roku 2011.
Rómsky inštitút, CVEK a Slovenský inštitút pre mediáciu vyzvali otvoreným listom na odsúdenie etnickej neznášanlivost v nadväznosti na tragédiu v Hurbanove.
Rozvoj inkluzívnej politiky bývania: Bývanie a infraštruktúra marginalizovaných rómskych komunít pri využívaní finančných prostriedkov z EÚ fondov na Slovensku
Výskum implementácie verejných politík zameraných na rovnosť LGBT ľudí
Európske moduly a integrácia na lokálnej úrovni (EMILL)
Škola ako komunita. Vytváranie inkluzívneho prostredia na základných školách.
Spolupráca s Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) vrámci siete FRANET
Prezentácia knihy "Migranti", 9. marca 2010
So záujmom som si prečítala štvrťročník a pevne verím, že časopis bude pokračovať. Témy, ktoré otvára sú podľa mňa pre naše ďalšie smerovanie rozhoduj...
CVEK – Centrum pre výskum etnicity a kultúry
Klariská 14
811 03 Bratislava
Tel: (+421 2) 54 63 06 77
Fax: (+421 2 ) 54 63 06 77
e-mail: info@cvek.sk
http://www.cvek.sk
Otvorený list predstaviteľom štátu k stupňujúcemu sa napätiu a násilnému konaniu voči Rómom a reakciám verejnosti ako alarmujúcemu prejavu etnickej neznášanlivosti v kontexte posledných udalostí v Hurbanove (Bratislava, 17. jún 2012)
Rómsky inštitút, Centrum pre výskum etnicity a kultúry a Slovenský inštitút pre mediáciu v súvislosti s útokom na rómsku rodinu v Hurbanove žiadajú prezidenta SR, Vládu SR, Národnú radu SR a orgány verejnej správy, aby:
1. okamžite odsúdili etnickú (národnostnú) neznášanlivosť, ktorá sa prejavila v súvislosti s touto tragédiou,
2. zdržali sa prijímania represívnych protirómskych opatrení a
3. prijali proaktívne opatrenia na elimináciu narastajúcej neznášanlivosti voči Rómom,
4. dohliadli na dôkladné prešetrenie motív útoku na rómsku rodinu v Hurbanove.
Výskumy dlhodobo upozorňujú na hlboko zakorenené predsudky a nenávisť voči príslušníkom rómskej menšiny. Podľa reprezentatívneho sociologického výskumu z roku 2010 takmer dve tretiny opýtaných podporovala otvorene diskriminačné až genocídne protirómske opatrenia. Incident v Hurbanove, ktorého obeťou bola rómska rodina, v drvivej časti reakcií verejnosti v masmédiách a na internete potvrdil tento alarmujúci stupeň etnickej neznášanlivosti.
S ohľadom na stupňujúcu neznášanlivosť voči Rómom neprekvapuje, že narastá popularita pravicových extrémistických hnutí, ako aj individuálnych činov namierených voči Rómom, ktorí začínajú nahrádzať štát a za tichého súhlasu veľkej časti verejnosti zneužívajú právo na presadzovanie radikálnych riešení. Pripomíname históriu 20. storočia, ktorá poukazuje na to, že dnešný strach v rómskych osadách, onedlho môže znamenať obmedzenie slobôd aj pre tých, ktorí si dnes myslia, že sú „viac ľuďmi“, ako ich rómski susedia v chudobných chatrčiach.
Moderná ústavná demokracia, ktorá sa hlási k rešpektu ľudskej dôstojnosti každého človeka nemôže tolerovať stav, kedy je časť jej obyvateľov každodenne ponižovaná a vystavovaná fyzickým a verbálnym prejavom neznášanlivosti. Žiadna z doterajších vlád pritom neprijala a neimplementovala politiku, ktorá by umožnila časti rómskej menšiny vymaniť sa z pasce závislosti a vylúčenia. Namiesto budovania spoločnosti založenej na princípoch ľudských práv, predstavitelia verejnej moci mlčky tolerujú segregáciu vo vzdelávaní a stavanie múrov oddeľujúce chudobné rómske komunity. Bez ohľadu na medzinárodné ľudskoprávne zmluvy a z nich vyplývajúce záväzky, starostovia búrajú rómske obydlia a vyháňajú na ulicu najohrozenejšie skupiny tejto spoločnosti – rómske deti a ženy.
Žiadame prezidenta, aby sledoval dôkladné prešetrenie motívov útoku na rómsku rodinu v Hurbanove príslušnými orgánmi a spoločne s ostatnými predstaviteľmi štátu v kontexte udalostí v Hurbanove odsúdil následné nenávistné prejavy väčšiny verejnosti.
Žiadame premiéra, Vládu SR, členov Národnej rady SR, aby razantne odsúdili etnickú neznášanlivosť, prestali používať voči Rómom populistickú rétoriku, a začali reálne riešiť komplexný prístup k chudobným rómskym komunitám v súlade s dodržiavaním komplexných ľudských a občianskych práv aj najslabšej a najzraniteľnejšej vrstvy obyvateľov Slovenskej republiky.
Klára Orgovánová, Rómsky inštitút
Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry
František Kutlík, Slovenský inštitút pre mediáciu